Příspěvky – recenzované články

Záškoláctvo na stredných školách v Košickom kraji a jeho prevencia

Abstrakt

Úvod: Záškoláctvo je rozšírený problém správania, ktorý negatívne ovplyvňuje celkový vývoj žiaka a má nepriaznivý dopad na jeho okolie. Existuje mnoho rôznych foriem záškoláctva, ktoré vznikajú z rozličných dôvodov, a je dôležité tieto dôvody identifikovať, aby sa našli efektívne riešenia na zvládnutie alebo odstránenie tohto problému. Táto práca sa zaoberá charakteristikou a teoretickou analýzou záškoláctva, jeho príčinami, motiváciami, dôsledkami a hľadaním spôsobov, ako tomuto javu predchádzať alebo ho odstrániť.

Súbor a metodika výskumu: v rámci výskumu sme zorganizovali stretnutia s 15 predstaviteľmi škôl z Košického kraja, vrátane odborníkov na školskú psychológiu, pedagogických poradcov, riaditeľov a triednych učiteľov, ktorí mali rôzne úlohy vrátane poradenstva. Hlavnou metódou zhromažďovania informácií boli riadené rozhovory, ktoré sa uskutočnili individuálne a boli následne zaznamenané. Hoci sme sa s každým zástupcom stretli osobne, niektorí poskytli svoje odpovede písomne.

Výsledky: Zistilo sa, že neprítomnosť na vyučovaní je bežným javom vo väčšine škôl 10 z 15, pričom dôsledky sa líšia. Neexistuje jednotný prístup ani zjavné rozdiely medzi pohlaviami v súvislosti s týmto problémom. Často sú deti zo zraniteľných sociálnych skupín alebo deti s hendikepom príčinou tohto správania. Tento jav často vedie k slabým školským výsledkom, vylúčeniu zo skupiny rovesníkov alebo neznalosti spolužiakov. Prioritou bude riešenie prípadov neprítomnosti žiakov na úrovni jednotlivých škôl. Väčšina škôl má zavedené preventívne opatrenia a často spolupracuje s miestnymi orgánmi na ochranu detí, ako sú napríklad CPPaP (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie), aby si navzájom poskytovali podporu.

Závery: Naša práca preukázala potrebu riešiť záškoláctvo, pričom zdôraznila potrebu efektívnejších riešení, pretože súčasné postupy nie sú dostatočne účinné, najmä ak do procesu nie sú zapojení samotní rodičia. Spolupráca s rodičmi je kľúčová na dosiahnutie lepších výsledkov v prevencii a riešení záškoláctva.

Rodičovská rozvodová edukace jako problém veřejného zdraví v rodinném soudnictví – přehledová studie

Abstrakt
Tento příspěvek představuje model pro uchopení intervencí v rodinném právu z perspektivy modelu veřejného zdraví. Takové uchopení nabízí metodologický rámec pro tvorbu veřejných politik a státních intervencí na základě východisek terapeutické justice v duchu postupů založených na důkazech (evidence-based approach). Článek nejprve nabídne narativní syntézu široké škály studií věnovaných rodičovské rozvodové edukaci jako problému veřejného zdraví, což umožní strukturovat interpretace jednotlivých studií a vytvořit konceptuální rámec pro další analýzu. Následně text poskytuje uspořádaný reprezentativní přehled studií o účinnosti rodičovských edukačních programů zaměřených na rodiče procházející rozvodem nebo rozchodem. Vycházím z výzkumných studií posledních 30 let a objasňuji různé cíle těchto programů, jako je zaměření na potřeby dětí během rozvodového procesu, posilování odolnosti rodičů a vzdělávání o důsledcích rodičovských konfliktů na děti. Důraz je kladen na obsah programů, který se pohybuje od podpory rodičovské spolupráce až po řešení právních otázek. Programy jsou kategorizovány podle přístupů, které se liší od rozvoje dovedností po šíření informací, a způsobu poskytování, ať už osobního nebo online. Závěr příspěvku se zaměřuje na pozitivní dopady strukturovaných edukačních intervencí na rodinnou dynamiku po rozvodu, zdůrazňuje jejich zásadní roli při zvyšování kvality rodičovství, snižování konfliktů a podpoře blaha dětí.

Cesta dieťata od rodiny do centra pre deti a rodiny

Transgenerační přenos domácího násilí

Abstrakt
Transgenerační přenos je fenomén, kterému je věnována v současnosti značná pozornost. Počátky diskuzí a následných studií na toto téma vyvolaly především přímé oběti holocaustu a přenos s holocaustem spojených traumat na jejich potomky. Dnes je téma transgeneračního traumatu přenášeno do širších kontextů, tedy na psychotraumatizaci způsobenou různými nepříznivým vlivy, včetně traumatizace domácím násilím. v příspěvku se zaměříme na aktuální otázky transgeneračního přenosu domácího násilí. Co víme o mechanismech přenosu z rodiny původu do další generace? Postihuje toto neblahé rodinné dědictví stejným způsobem chlapce i děvčata? a jak přerušit transgenerační přenos domácího násilí? k naznačeným problémům nabídne příspěvek současné poznatky.

Pastorálny counseling ako pomoc sexuálne zneužitým osobám

Abstrakt
Téma sexuálneho zneužívania predstavuje jednu z najzávažnejších výziev dnešnej spoločnosti, ktorá má hlboké emocionálne, psychologické, spirituálne a sociálne dôsledky na človeka. Pastorálny counseling, ako integrujúci prvok pastorálnej teológie, ponúka jedinečný prístup k zmene a náprave vnútorných zranení osôb prostredníctvom psychologickej a duchovnej starostlivosti. Cieľom tohto článku je priblížiť, ako môže byť presah pastorálneho counselingu efektívnou pomocou pre obete sexuálneho zneužitia. To znamená nielen prehĺbiť poznanie o pastorálnom counselingu ako nástroji sprevádzania, ale aj poskytnúť konkrétne inšpirácie a riešenia pre tých, ktorí sa osobne venujú starostlivosti o obete sexuálneho zneužitia.

Rastieme vo vzťahoch, na tom záleží

Abstrakt
Príspevok ponúka a potvrdzuje poznanie, že ľudí, ktorí vyhľadajú pomoc odborníka, v skutočnosti poháňa túžba nadviazať medziľudské spojenie.
Ako supervízorka mediátorov a praktizujúca mediátorka denne vnímam, že ľudia, ktorí práve riešia svoje náročné situácie, vlastne túžia po lepších, bližších vzťahoch. To, ako prebieha ich interakcia s ostatnými ľuďmi, sa do veľkej miery odráža v ich interakcii s odborníkom. Konflikt, nezhody či zranenie, s ktorými prichádzajú, sú často cestou k vypočutiu ich hlbšej potreby byť pochopený a pripojený k druhému. Kľúčom k rozvoju takýchto bohatých vzťahov je schopnosť a ochota otvoriť sa, podeliť sa o svoj priestor. Rozhodnutie začať dôverovať.
Práve možnosť vytvorenia dôverného krátkodobého vzťahu medzi klientom a pomáhajúcim odborníkom, môže byť v niektorých situáciách výrazne zmysluplnejšia, ako použitá metóda, právny podklad či vybraná intervencia.
Rozhodnutie pre otvorenosť a odvahu poskytnúť účinnú pomoc v autentickom profesionálne dôvernom vzťahu je tým, čo umožňuje transformáciu.

Elektronická mediácia, jej formy, nástroje a aplikačné možnosti

Abstrakt
Elektronická mediácia představuje progresívnu formu riešenia konflitov využívajúcu digitálne technológie na sprostredkovanie komunikácie medzi stranami sporu. Tento prístup ponúka efektivnost, úsporu času a nákladov, jako aj flexibilitu pre zainteresované strany. Táto štúdia si kladie za ciel´analyzovat´formy, nástroje a aplikačné možnosti elektronickej mediácie, pričom sa opiera o vedecké práce slovenských, českých a zahraničních autorov, ktorí sa venujú tejto problematike.

Význam a dôležitosť probačných a mediačných úradníkov

Abstrakt
Predkladaný príspevok sa bude venovať významu a opodstatneniu probačných a mediačných úradníkov s dôrazom na ich činnosť aj v rámci trestného konania. Cieľom príspevku bude prostredníctvom vedeckých metód a skúsenosti z aplikačnej praxe reflektovať na potrebu jasnej definície činnosti probačných a mediačných úradníkov.

Zodpovednosť ako súčasť formovania národnej identity optikou vysokoškolského študentstva – budúceho učitelstva

Aplikácia restorátivnej justície vo vysokoškolskom vzdelávaní probačnej a mediačnej práci

Abstrakt
Probačný úradník, mediátor alebo probačný a mediačný úradník (PMU) zohráva v súčasnosti v našej spoločnosti kľúčovú a náročnú úlohu. Je nevyhnutné, aby mali komplexnú vedomostnú základňu zahŕňajúcu sociálnu prácu, kriminológiu, psychológiu, trestné právo, prevenciu kriminality, viktimológiu a sociológiu. Ich profesionálny prístup by mal zabezpečiť, aby ich práca prinášala želané výsledky v oblasti občianskej mediácie, probačného dohľadu alebo trestnej mediácie. Hlavným cieľom pri zavádzaní probačnej a mediačnej práce v rámci súdnictva bolo aktívne prispieť k realizácii trestnej politiky v kontexte restoratívnej justície, a tým znížiť počet osôb vo výkone trestu odňatia slobody. Restoratívna justícia, ktorú uľahčuje probačná práca, tiež zabezpečuje práva a nároky obetí trestných činov a zohráva významnú úlohu pri podpore spravodlivej a rovnoprávnej spoločnosti.

Autonomní rozhodování a podpora jednotlivců v mezilidských konfliktech (koučink, poradenství) z perspektivy transformativního porozumění konfliktu

Abstrakt
Příspěvek představí transformativní pohled na konflikt a jeho vliv na rozhodování v mezilidských konfliktech. Mezilidský konflikt přestaví jednak jako interakční krizi, ale zároveň jako příležitost pro morálně-etický růst, jako příležitost k znovunalezení osobního hodnotového standardu, tedy kompasu pro naše autonomní rozhodování v širších souvislostech. Další část příspěvku bude věnována tomu, co je klíčem k aktivaci tohoto růstu v konfliktech a základním principům, jak podpořit tento růst v pomáhající praxi s jednotlivci – v koučinku a poradenství.

Autonómia rodičov a dohoda o úprave stretávania sa s maloletými deťmi v Slovenskej republike

Abstrakt
Rozvod alebo rozchod rodičov prináša pre rodičov ale aj deti viaceré výzvy, ktoré s ukončením spolužitia v jednej domácnosti musia riešiť. Hoci dohoda rodičov sa vo všeobecnosti považuje za prvú možnosť, ako sa majú vzťahy medzi rodičmi usporiadať, slovenská právna úprava je v tejto oblasti nekonzistentná. Autonómiu rodičov neobmedzuje iba z hľadiska posudzovanie súladu dohody rodičov s najlepším záujmom dieťaťa, ale často v praxi aj s možnou vykonateľnosťou, ktorú sudcovia posudzujú podľa svojho uváženia. Hoci tento prístup je možné sledovať pri viacerých oblastiach, na ktorých sa rodičia majú dohodnúť (napríklad o tzv. výživnom), najvypuklejší je tento problém pri úpravy stretávania sa nerezidenčného rodiča s dieťaťom (úprava styku). Článok je zameraný aj na osobitný procesný inštitút, ktorý je v slovenskom práve zakotvený od 1.1.2024, a to informatívne stretnutie rodičov s vyšším súdnym úradníkom – koordinátorom, ktorého predmetom sú aj dohody o úprave styku.

Osobní a profesní odpovědnost ve světle praxe a zkušeností ESI a Centra sv. Basila

Abstrakt
Autorka, která stála u zrodu a založení ESI a celých 15 let byla součástí vedení, se ve svém příspěvku zamýšlí nad proměnami v oblasti ADR v průběhu čtvrtstoletí 21.století z pohledu její profesní zkušenosti advokátky, rozhodce, lektorky skrze optiku konferenčního tématu, kterým je osobní a profesní odpovědnost. Poukazuje na různé úrovně odpovědnosti vůči sobě a klientům. Na praktických příkladech ukazuje, jak se mohou různé typy odpovědnosti v praxi projevovat. Srozumitelným, nevědeckým jazykem a stylem vysvětluje, proč považuje téma odpovědnosti za základní stavební kámen práce s lidmi. Cílem příspěvku je zdůraznit význam o vědomí odpovědnosti. o její důležitosti v životě osobním v komunikaci s druhými, a zejména pak ve vztahu s klientem a vedení druhých v procesu řešení konfliktů, sporů a složitých životních situací.

Rovnováha mezi právy a povinnostmi (konkrétně k rovnováze mezi právem rodiče na péči o dítě a povinností pečovat, jakož i povinností dítěte strpět péči rodiče)

Abstrakt
Příspěvek věnuje posouzení toho, zda existuje skutečně rovnováha mezi právem rodiče na péči o dítě a povinností dítěte respektovat, že o něj chce rodič pečovat. Příspěvek je inspirován soudobou praxí, v níž je velmi problematické pracovat se situacemi, v nichž dítě ve věku kolem 10 let a více odmítá péči rodiče, aniž by k tomu mělo i vážný důvod.

Ako sa správne rozhodnúť? Pohľad na jednotlivé faktory, pôsobiace pri procese rozhodovania sa.

Abstrakt
Príspevok opisuje faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie ľudí, najmä zo psychologického, sociologického, výchovno-vzdelávacieho a ďalších hľadísk. Spomína tiež významnú rolu spiritualizmu, ktorý môže mať dôležitú úlohu práve v situáciách, kedy je potrebné vedieť sa správne rozhodnúť a prijať za to zodpovednosť.
Bližšie sa zaoberá hlavne psychologickými faktormi, konkrétne osobnostnými, komunikačnými, emocionálnymi, psychosomatickými, a pod. Zdôrazňuje tiež význam zodpovednosti v rozhodovaní vzhľadom na jednotlivca, ako aj vzájomný vliv pri rozhodovaní jednotlivca vzhľadom na členov rodiny a tiež vplyv rodinného prostredia na rozhodovanie jednotlivca. Zároveň opisuje a vyzdvihuje celospoločenský význam a rovnako aj vzájomný vplyv jednotlivých ľudí a celej spoločnosti, čo sa týka zodpovednosti pri rozhodovaní.